Otázky pre pani ministerku

V roku 2010 bolo prijaté  Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. OPL0210-12952/2010 – OL, ktorým sa vydáva Zoznam liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Toto Opatrenie okrem iného určilo, kde môžu byť  pacienti ktorí sú liečení Vidazou ( t.j. hematologicko- onkologickí pacienti)  ošetrení.  Nikto sa však nezamyslel nad tým, čo toto opatrenie spôsobí pacientovi, ako sa dopraví z jedného konca kraja na druhý, aby mohol dostať potrebnú liečbu. A tak sa stáva to, že pacient, ktorého v každej správe upozorňujú, aby sa vyhýbal infekčnému prostrediu, je nútený prepravovať sa sanitkou spolu s ďalšími pacientmi a vo vysoko infekčnom nemocničnom prostredí  čakal na spätný prevoz 3 – 8 niekedy aj viac hodín.

  Moja diagnóza je D 46.2 MDS RAEB II so zvýšeným počtom blastov na úrovni 20%  a som liečená Vidazou. Okrem toho mám diabetes mellitus liečený kombinovane liekmi a inzulínom 4x denne a vysoký tlak. Liečba Vidazou sa uskutočňuje na hematologickom oddelení prešovskej nemocnice. Hoci je tím zdravotníckych pracovníkov tohoto oddelenia veľmi ústretový, ochotný a ohľaduplný samotná  liečba je pre mňa nočnou morou a skutočným utrpením  z dôvodu, že som odkázaná na dopravnú zdravotnú službu ( DZS). Problém je v tom, že pichnutie trvá 5 min. ak má sestrička viac práce najviac 10 min. avšak sanitka z Kežmarku vyráža o 6.00 hod., alebo 7.00 hod. cesta  do Prešova trvá cca 1 hod. teda v Prešove sme  o 7.00 hod. alebo 8.00 hod. a tam na ňu čakám kým nie sú vybavení  všetci pacienti, ktorých vezie, najprv to bolo  6 – 8  a viac hod., potom som sa obrátila na ministra zdravotníctva s prosbou o pomoc,  no a výsledkom jeho pomoci je to 3-5 hod..  

Neviem či si viete predstaviť ako sa cíti človek, ktorý podstupuje liečbu Vidazou.  Často a u mňa pravidelne sú to   žaludočné ťažkosti   a napínanie na  vracanie , a čím som bližšie ku koncu cyklu tým ten žalúdok boli viac. Preto naozaj nevládzem sedieť na chodbe nemocnice a čakať 3 až 5 hodín na sanitku. V liste zo dňa 18.10.2018 som  položila pánu ministrovi nasledovné otázky:

1. Sú  naozaj v tejto republike peniaze dôležitejšie než život?
2. Slúži prepravná zdravotná služba občanom? Je tu sanitka pre pacienta, alebo pacient pre sanitku? ( Lebo podľa postoja dispečerky, vedúceho dopravy a nakoniec aj riaditeľa nemocnice je jedno ako sa pacient cíti, ale sanitka musí byť plne obsadená. A čo ak bude požiadavka len na 1 pacienta? Odmietneme mu odvoz?)
3. Hradí zdravotná poisťovňa tak málo, že je dopravná spoločnosť nútená spájať pacientov, ktorí idú na ošetrenie ráno s takými, ktorí idú na ošetrenie popoludní?
4. Ak nie je možné poskytovať liečbu v mieste bydliska a nie je možné zabezpečiť prevoz bez toho, aby bol ohrozený život pacienta načo je mu drahá liečba? Nebolo by jednoduchšie ho rovno zastreliť aby neotravoval?
5. Keď má prepravná služba problém poskytnúť prevoz i keď je plne hradený zdravotnou poisťovňou, je možné zabezpečiť si dopravu taxíkom? Preplatí ho poisťovňa?
6. Musia riskovať problémy , alebo aj stratu zamestnania tí, ktorí sa na to nevládzu pozerať, len preto, že kompetentní sú naozaj krajne bezohľadní?
7. Naozaj sa nedá problém riešiť slušnou cestou, naozaj je potrebné zmobilizovať média, aby sme si všimli, že na konci je človek?

Na žiadnu z nich som nedostala odpoveď, namiesto toho som dostala stanovisko z ktorého vyberám:

„ Na základe citovaných skutočností je preto vo Vašom prípade nevyhnutné podávať tento liek, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove. Kontaktovali sme však v tejto súvislosti riaditeľa nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku pána Ing. Halířa a vedúceho Dopravnej zdravotnej služby Kežmarok pána Režňáka , ktorí vyjadrili pochopenie a snahu zabezpečovať pre Vás dopravu do Prešova a späť do Kežmarku, v rámci svojich možností, čo najoptimálnejšie. „

Pravdou je aj to, že kým bola sťažnosť na ministerstve, časy čakania na sanitku sa výrazne skrátili na 1.30 hod. – 3.20 hod. No len čo prišla odpoveď z ministerstva, hneď sme sa vrátili k starým praktikám a časy sa predĺžili  na 3 – 5.20 hod.

S týmto problémom som sa obrátila aj na Ústredie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ich odpoveď ma rovnako sklamala z nej vyberám:

„ Jedna z podmienok akceptovania dopravnej služby je, že dopravca zabezpečuje dopravu prostredníctvom dispečingu, ktorý dopravu organizuje a vykonáva spojovacie činnosti medzi žiadateľom a dispečingom , dispečingom a vodičmi, zostavuje a aktualizuje plán jednotlivých jázd a kontroluje plnenie príkazov na jazdu. Dispečerom môže byť iba kvalifikovaný zdravotnícky pracovník zvládajúci manažment nepretržitej prevádzky a mimoriadnych situácií. To znamená, že VšZP nezasahuje do koordinácie riadenia manažmentu dispečingu, nakoľko poskytovateľ dopravnej služby zodpovedá za prevádzku dispečingu.

VšZP hradí individuálnu prepravu poistenca ( ďalej len „INF“) v prípadoch:

• Ak je poistenec v akútnom štádiu závažného infekčného ochorenia s vysokým rizikom prenosu alebo
• Ak je poistenec trpiaci psychiatrickým ochorením v nestabilnom stave alebo
• Ak je poistenec prevážaný na/ z hospitalizácie za účelom vykonania transplantácie orgánu ( obličky, pečene, srdca, kostnej drene) alebo kardiochirurgickej liečby alebo na kontrolné vyšetrenia do 6 mesiacov odo dňa vykonania transplantácie orgánu alebo
• Ak je poistenec prepravovaný po 17:00 hod. a počas dní pracovného voľna.

Do  typu prepravy INF  je možné zaradiť len prepravu s potrebou osobitného režimu, tak ako je uvedené vyššie, nie je možné spájať tieto prepravy s inými typmi v rámci jednej jazdy. Indikujúci lekár musí osobitne vyznačiť individuálnu prepravu na žiadanke.

Onkologický pacient má nárok na viaceré dávky a rôzne pomôcky poskytované Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Prehľad nárokov a dávok vrátane podmienok, ktoré je potrebné pri jednotlivých nárokoch a dávkach spĺňať, nájdete na stránke http://www.upsvar.sk.

Občianské združenie Liga proti rakovine poskytuje jednorazový finančný príspevok pre onkologických pacientov, ktorý je určený na pokrytie nákladov pre onkologický chorého pacienta ( podporná liečba, vitamíny, zdravotnické pomôcky, oblečenie a cestovné na vyšetrenia). Na túto formu pomoci nie je právny nárok, Liga proti rakovine ho poskytuje v rámci svojich finančných možností. Odborná komisia posudzuje každú žiadosť individuálne.

Na záver VšZP konštatuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Nemocnica Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, n. o. poskytol prepravu do zdravotníckeho zariadenia na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti a zo zdravoníckeho zariadenie po poskytnutí zdravotnej starostlivosti v zmysle platnej zmluvy v znení jej dodatkov. VšZP zabezpečuje rovnaké podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v segmente doprava pre všetkých PZS, pričom neovplyvňuje a nezasahuje do časového harmonogramu prepravy poistencov prostredníctvom zmluvného dopravcu.“

Stále premýšľam načo je mi jednorazový finančný príspevok ?, ako porieši môj problém ?, veď ja predsa musím cestovať do Prešova každý mesiac sedem dní?  To isté sa týka Úradu práce.  Ako mi pomôže parkovací preukaz, keď nebudem mať na benzín? A príspevok na prevádzku motorového vozidla je 35,-€ na mesiac. Koľko ciest za tieto peniaze uhradím ? – žiadnu.

Opýtala som sa v Zdravotnej poisťovni, koľko hradia dopravnej službe za môj prevoz z Kežmarku do Prešova a späť.  Z odpovede vyberám:

„VšZP uhrádza poskytovateľovi dopravnej zdravotnej služby za 1 kilometer poskytnutej prepravy z Kežmarku do Prešova cenu 0,45 €.“

Sanitka nevezie 1 pacienta, vždy sú to 2,3 až 6 pacienti ,  náklady na cestu uhradí  1 pacient, tí ostatní sú čistý zisk. Napr. 1 pacient ide na ošetrenie do Košíc a traja pacienti do Prešova, samozrejme, že DZS  spojí týchto pacientov do 1 sanitky. Ten ktorý ide do Košíc uhradí náklady na sanitku a tí traja idúci na ošetrenie do Prešova sú čistý zisk, pretože Zdravotná poisťovňa uhrádza za prepravu každého 0,45 €/km,  teda z Kežmarku do Prešova je cca 80 km x 0,45 € = 36€ x 2 = 72€, z Kežmarku do Košíc – Šaca je 130 km x 0,45€ = 58,5€ x 2 = 117,00€.  za každú takto spárovanú jazdu si DZS ušetrí 72 x 3 = 216€   kde  idú peniaze, ktoré takto bezbreho zarobí dopravná služba?

Stalo sa aj to, že sme dostali sanitku do Prešova, ale tá tam stála a čakala na pacienta celé dopoludnie a my sme zbytočne vysvetľovali, že onkologickí pacienti, ktorí idú na ožarovanie a hematologickí, ktorí idú na ošetrenie Vidazou sú ošetrení maximálne za 10 – 20 min. Ja osobne som nachytala infekcie, v dôsledku ktorých bolo nutné 3 mesiace po sebe pred a  po ukončení chemoterapii mi poskytnúť transfúziu krvi. Načo je nám sanitka, ktorá stoji v Prešove celý deň, to predsa náš problém nerieši. My sa potrebujeme čo najskôr dostať domov, aby sme si zabezpečili potrebný kľud a komfort. Kedže tento mesiac som  chodila na chemoterapie sama, tak sanitka do Prešova nebola  k dispozícii, takže ma dopravná služba vozila sanitkami vezúcimi pacientov do  Košíc  a ja som bola nútená čakať, kedy sa niektorá zo sanitek v Košiciach zastaví pre mňa v Prešove to znamená odchod z Kežmarku od  5.45 hod. – do 8,00 hod.  . Návrat sanitky z Košíc 11.20 hod. – 13.30 hod. . Toto ale nie je ojedinelý prípad, toto sa deje stále. Keďže sa s DZS nedalo nijako dohodnúť jednoducho zisk je zisk – život pacienta vôbec nie je dôležitý,  oslovila som  pána premiéra a znovu som sa obrátila na pani ministerku. Pán premiér sa týmto problémom ani nemienil zaoberať a tak mi jeho kancelária len stručne oznámila, že list odstúpili  Ministerstvu zdravotníctva k priamemu vybaveniu a z ministerstva zdravotníctva som obdržala opäť jedno nič nehovoriace stanovisko čo sa týka neúmerne dlhého čakania  na sanitku,  avšak s vyjadrením, že podľa pána riaditeľa nemocnice Kežmarok to nie je pravda. Tu je potrebné dodať, že opäť, kým bola sťažnosť vo vybavovaní tak čuduj sa svete  sanitka bola k dispozícii tak, že ma odvážala z Prešova ihneď po podaní liečby t.j.  z Kežmarku vyrážala spravidla o 7.00 hod. ráno o 8.00 hod. sme boli v Prešove o 8.20 hod. sme vyrážali z Prešova a v Kežmarku sme boli o 9.20 hod. ba aj keď som hlásila, že moje ošetrenie bude dlhšie ( t.j. keď mi dávali transfúziu) sanitka čakala na mňa. Lenže tento stav trval doslova len do vtedy, kým neprišla odpoveď z ministerstva . Hneď v nasledujúcom  v poradí 17 cykle - časy príchodu a odchodu sanitky boli nasledovné:

Keďže mi  pani ministerka v priamej komunikácii nebola ochotná odpovedať na moje otázky, prosím ju o odpoveď teraz :

• Definujte pojem „ čo najoptimálnejšie“ 

• Je optimálne pre pacienta podstupujúceho chemoterapiu prísť do infekčného prostredia nemocnice ráno o 7.45 hod. a tam čakať na odvoz sanitkou do 12.45 hod. i keď samotné ošetrenie trvá 5 min. ?
• Komu slúži vyhláška, ktorá núti chorých pacientov cestovať na ošetrenie cez celý kraj?
• A keď už bolo potrebné ju vydať, ako bol vyriešený transport týchto pacientov?
• Je normálne nútiť pacientov so zníženou imunitou sedieť 3 až 5 a viac hodín v infekčnom prostredí a následne ich liečiť z infekcií ktoré takto nachytajú? Ako sa majú títo pacienti brániť?
• Keď má prepravná služba problém poskytnúť prevoz i keď je plne hradený zdravotnou poisťovňou, prečo nie je možné zabezpečiť si dopravu taxíkom, alebo iným vhodným spôsobom tak, aby nebolo nutné čakať na odvoz 3 a viac hodín? Prečo  ZP nemôže preplatiť dopravu onkologickým pacientom priamo na ich účty?
• Kam vlastne smerujú peniaze, ktoré DZS ušetrí tým, že do sanitky posadí 3-6 pacientov. Náklady na cestu uhradí jeden pacient, tí ostatní sú čistý zisk, pretože zdravotná poisťovňa hradí prepravu všetkých vo výške 0,45€/km.

Z toho čo zažívam  vlastne už 17 cyklov mi vychádza, že je to tak nastavené vedome, aby bolo možné dostať sa k peniazom, ktoré sú určené pre pacienta a tie pekne potichúčky rozkradnúť aj za cenu života toho pacienta. Že život túlavého psa je na Slovensku dôležitejší než život onkologického pacienta.  Ak by to tak nebolo nebol by problém nastaviť kritéria tak, aby hematologicko onkologický pacient nemusel po podaní chemoterapie čakať na odvoz do miesta bydliska 3-5 a viac hodín.

Nebolo to tak dávno, keď pani ministerka predstavovala akčný plán na pomoc onkologickým pacientom. Spomenula si v tomto pláne aj na hematologicko onkologických pacientov?

Verím, že aspoň teraz ministerstvo zdravotníctva prehodnotí  súčasný stav  a vytvorí nám aspoň trochu znesiteľné podmienky pri liečbe.